Pred 110 rokmi požadovali Slováci v USA slobodu pre slovenský národ

Bratislava 10. septembra (TASR) - Slovenská liga v Amerike vypracovala Memorandum o krivdách a požiadavkách slovenských, ktoré predstavovalo politický program vyjadrujúci základné požiadavky slovenského národa. Memorandum, zakotvujúce aj požiadavku sebaurčenia slovenského národa, bolo vydané v Spojených štátoch menom amerických Slovákov v záujme Slovákov v Uhorsku.

V utorok 10. septembra uplynie 110 rokov odvtedy, keď tento dokument uzrel svetlo sveta.

Zjednocovací proces slovenských spolkov sa začal v 90. rokoch 19. storočia a zavŕšil sa začiatkom 20. storočia. Dňa 26. mája 1907 sa v Clevelande, v americkom štáte Ohio, zišlo vyše sedem tisíc predstaviteľov a členov rôznych krajanských združení, aby vytvorili strešnú organizáciu vysťahovalcov v Amerike - Slovenskú ligu. Za prvého predsedu organizácie, ktorej cieľom bolo reprezentovať amerických Slovákov a podporovať emancipačné snahy Slovákov v Uhorsku, bol zvolený Štefan Furdek.

Veľké pobúrenie a spontánny odpor amerických Slovákov vyvolala na jar roku 1914 návšteva grófa Mihála Károlyiho v USA, ktorý sa snažil za veľkou mlákou získať u vysťahovalcov z Uhorska a u amerických demokratických vrstiev sympatie pre myšlienku nezávislého Uhorska. Slováci žijúci vo väčších mestách zorganizovali protestné zhromaždenia - najväčšie sa uskutočnili v New Yorku a v Pittsburghu.

Účastníci zhromaždenia v Pittsburghu, ktoré sa konalo 26. apríla 1914, vyzvali Slovenskú ligu v Amerike, aby dala slovenskému národnému a politickému snaženiu širší a podrobnejší rámcový program. Americkí Slováci cítili, že slovenské politické požiadavky treba opäť jasne formulovať tak, ako ich v júni 1861 formulovalo Slovenské národné zhromaždenie v Martine.

V roku 1914 sa stal tajomníkom Slovenskej ligy Ivan Daxner, ktorý prišiel rok predtým do USA, aby zachránil tamojšie pohľadávky Tatra banky ohrozené bankrotom slovenského podnikateľa v Amerike Petra Rovnianka. Hneď po príchode do Spojených štátov sa Daxner aktívne zapojil do krajanského kultúrneho i spoločenského diania a bol to práve on, kto z poverenia Slovenskej ligy vypracoval program nazvaný Memorandum o krivdách a požiadavkách slovenských.

Prvá, ešte predvojnová verzia dokumentu vychádzala z martinského Memoranda národa slovenského i tradičných slovenských požiadaviek, pričom zachovávala lojálny vzťah k Uhorsku ako štátnemu útvaru a požadovala iba samosprávu v jeho rámci.

Keď sa 28. júla 1914 začala v Európe prvá svetová vojna, konflikt mocností vytvoril oveľa širší priestor na úvahy o politickej budúcnosti Slovenska. Ivan Daxner to formuloval jednoznačne: "Teraz je vojna. Výsledky jej môžu byť ďalekosiahle. Ale nám treba sa ohlásiť, že sme tu i my, Slováci!"

Po vypuknutí vojny sa preto znenie Memoranda o krivdách a požiadavkách slovenských zásadne upravilo. Definitívna verzia textu bola prijatá 10. septembra 1914 na stretnutí zástupcov skupín amerických Slovákov a pre slovenský národ požadovala úplnú samosprávu a slobodu sebaurčenia tak na poli politickom, ako aj hospodárskom a kultúrnom.

V krajanskej tlači bolo Memorandum uvedené príspevkom, ktorý oznámil, že americkí Slováci preberajú údel slovenského národa do svojich rúk prostredníctvom organizácie Slovenská liga v Amerike. Memorandum vyšlo v polovici septembra 1914 v americko-slovenskom New Yorskom denníku a 24. septembra v Národných novinách. Dokument bol publikovaný v slovenčine, angličtine, nemčine, vo francúzštine, v maďarčine a ruštine.